Sociológ s gitarou

(SLOVENKA, 1976)

Sú ľudia, ktorých záľuba, koníček, nadobudne také rozmery, že sa stáva druhou profesiou. A tak sa medzi umelcami stretneme neraz s inžiniermi, lekármi, technikmi a pod. Český spevák Karel Zich absolvoval na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe hneď dva obory – sociológiu a estetiku.

„Máte dva diplomy, ktoré vás predurčujú k vedeckej či publicistickej činnosti, verejnosť vás pozná ako speváka a na Bratislavskej lýre ste nedávno súťažili s pesničkou, v ktorej ste si povzdychli – Keby som bol maliarom. Čím ste chceli byt pôvodne?“

„Športovcom. Lákala ma ľahká atletika i gymnastika. Potom prišiel nečakaný úraz. So závodnou činnosťou som sa musel rozlúčiť. Mimochodom – situácia, v ktorej musí človek zrevidovať všetky svoje plány, prispôsobiť ich realite zdravotného stavu a vyrovnať sa psychicky so všetkým, čo z toho vyplýva – to je téma jednej mojej pesničky. Sprvu sa vám zdá, to nie je možné, nikdy sa s tým nezmierite, ale potom, vidíte, život ide ďalej .

„Ako spájate sociológiu a estetiku so svojim dnešným povolaním moderného trubadúra?“

„Rád by som v budúcnosti napísal prácu z oblasti populárnej hudby o nej i o jej poslucháčoch.“

„Dá sa povedať, zo sociologického hľadiska, že vaši poslucháči tvoria vyhranenú skupinu?“

„Myslím, že nie. Sú totiž medzi nimi mladí ľudia i starší. Nevravím už o kategórii povolania. Poslucháčov nevnímam iba ako súčasť koncertu, ale ako priateľov, s ktorými som sa stretol a môžem sa s nimi porozprávať o tom, čo ich teší, trápi, čím žijú. Mám rád vystúpenia, spojené s priateľskou besedou. A čo sa týka mojich poslucháčov – ich spoločným menovateľom je to, že sú to ľudia, ktorých nezaujímajú iba decibely a rytmus, ale to, o čom spevák spieva.“

„O čom spievate vy – ako by ste charakterizovali svoj repertoár?“

„V jednom rozhovore som povedal, že pesnička je pre mňa niečo ako list. Keď zložím hudbu, porozprávam textárovi o pocite, z ktorého vznikla. Mám rád textárov, ktorý dokážu i z všednej každodennosti nájsť a vyťažiť niečo pôvabné a nežné, čo človeka nadchne.“

„Keď sme pri tých textoch – občas na obrazovke to vyzerá, že ich veľmi prežívate, máte zavreté oči.“

„Kdežeby zavreté – sklopené, lebo si – niekedy – musím prilepiť text na rám gitary. Darmo, zábudlivosť sa nevyhýba žiadnemu veku.“

„Stalo sa vám niekedy, že vám text vypadol a nebola po ruke práve spomínaná pomôcka?“

„Práve nedávno v Bratislave – vystupoval som v mládežníckom MUKKO-klube na Kontaktoch. Šéf činohry SND, dramatik Osvald Zahradník tam pekne rozprával na tému mládež, láska, práca, šport a ja som spieval a sem tam tiež niečo povedal. Na záver bol akýsi koncert na želanie. Voľba padla na pesničku Alenka v ríši divov. Dávno som ju nespieval. Po prvej slohe mi neostávalo, len sa priznať, že mi ďalší text vypadol a la-la-la spievať nechcem. A viete, že mi prítomní jednoducho ďalší text zarecitovali zborovo?“

„Keď vidíte, že majú takto radi vaše pesničky, že ich poznajú spamäti, je to určite príjemný pocit. Hm – ale aké pesničky okrem tých – z vlastného repertoáru – mate radi vy?“

„Moravské ľudové – tie sú bez konkurencie.“

„Vaše obdivovateľky, ktoré nás žiadali o zaradenie rozhovoru s vami do Klubu Slovenky, zdôrazňovali vo svojich listoch, že vám máme položiť otázku, či ste slobodný a čo robíte, keď nespievate.“

„Slobodný som, ale času veľa nemám. Predsa len, keď si chcem udržať rozhľad v sociológii i v estetike, musím stále sledovať odbornú literatúru, študovať. Potom sú tu vystúpenia, komponovanie. Keď sa nájde chvíľka, tak si rád niečo prečítam, alebo si hrám na gitare či klavíri len tak, sám pre seba. Pre uvoľnenie a z pocitu radosti.“

Nemá ešte tridsať rokov. Svojský, romantik v džínsoch s gitarou a univerzitným vzdelaním, ktorý nemá rád oficiality. Kedysi naspieval jednu z prvých pesničiek o hrozbe civilizácie životnému prostrediu. Možno sa pamätáte na to rozprávanie o zvieratkách, s ktorými vedie dialóg i na tú výzvu: „počujte, ľudia, ešte je čas“. Alebo určite poznáte pesničku, v ktorej spieva o tom, že človek nesmie podliehať zlej nálade, že treba vedieť vychutnávať okamih, tešiť sa každému dňu. To je umenie, ktoré ovláda, a o ktoré sa delí svojimi pesničkami Karel Zich.